Choď na obsah Choď na menu
 


11.kapitola

26. 7. 2010
Raniya vyvalene hľadí na tú lebku s hadím jazykom a nemôže tomu uveriť. Chris a smrťožrút? To musí byť nejaký omyl. Severus sa na neho znechutene díva, z očí mu srší číra nenávisť. "Vravím ti, pusti ten prútik, lebo ťa okamžite zabijem." Chrisovi sa tvárou mihne tieň. Hlúpa školácka chyba. Bol taký rád, že sa konečne zbaví toho hnusného lepkavého blata, že si prestal dávať pozor. Vykasal si rukávy a tým odhalil Temné znamenie, vypálené na predlaktí. Nevadí, aspoň to s nimi konečne skončím. "Prečo?" zmohne sa Raniya len na toto jedno dvojslabičné slovo. "Prečo?" zasmeje sa Chris, všetka krása či neha z neho razom vyprchala. Zostane tu len nebezpečný človek, s očami chladnými ako cencúle. "Prečo? Chceš to naozaj vedieť? A ty, Snape? Ako by som ti to.....sledoval som vás už dlho. Temný pán ma vyslal do školy. Vari ste si ma nevšimli? Pálil som tam spoza tých kríkov kliatby na úbohého Flitwicka. Jedno zaklínadlo trafilo aj tuto Raniyu. Dopadla na zem vedľa mňa a vtedy si prišiel aj ty. Počul som ako ťa ten starý Dumby niekam posiela. Čo myslíš, nepotešilo by Temného pána vedieť, čo zamýšľate?" zachichoce sa Chris. "Určite, takže som sa odmiestnil tesne za vami. Použil som splývacie zaklínadlo," chváli sa horlivo. Raniya na neho nemo hľadí. Ja som sa bozkávala s týmto...netvorom? Je jej zo seba zle. Išla proti Severusovi a zároveň proti celému svetu. Bolo to, akoby sa spolčila so zlými temnými silami. Pod habitom pevne zovrie prútik. "Takže ste to boli vy, koho sme počuli chodiť po Compiégnenskpom lese," skonštatuje opovržlivo Severus. "Priznávam, že som niekedy narobil trochu hluk. No nikdy ste ma nezbadali, takže táto časť mi vyšla. A čo neviete, že ste čarovali? To vás prezradilo. Aj ostatní vedeli, že ste tam, no potom to nechali na mňa. Tak úžasne som sa bavil, keď vás napadol smrtochvat. Nanešťastie, táto tu," odfrkol smerom k Raniyi, " táto tu vás zachránila. Škoda. A ani kelpia ju nezabila. Pozeral som sa na to a musím povedať, že takto úžasne som sa už dávno nezabával." Raniyu zaleje vlna hnevu. Vytasí prútik: "Och, ty zloduch! Čo si ty za človeka?! Ty nemáš srdce!" Od hnevu sa jej trasú ruky. Zdá sa, že Chris si z jej reakcie nič nerobí. Severus potiahne Raniyu k sebe: " Čo ste chceli dosiahnuť tým, že ste tu zvádzali túto slečnu?!" Chris prevráti očami: " Takúto hnidu by som nechcel, ani keby mi zaplatili. Jediné plus je, že je z čarodejníckej rodiny. Môžeš si ju nechať." "Prečo," znovu hlesne Raniya. "Aby som zistil, čo zamýšľate predsa! Ako inak by som to zistil? Snape ovláda oklumenciu tak dokonale, že som nemal šancu! A ešte je aj prefíkanejší než som si myslel, lebo sa poistil tým, že ti nič nepovedal! Myslel som, že tu na vás počkám a budem predstierať, že som sa zle premiestnil, len tí obri mi to pokazili." "Takže stará mama, dom a ten les, nič z toho neexistuje," rezignovane si Raniya vraví sama pre seba. "Ty si teda fakt naivka," zatiahne Chris chladne. " V živote by som nešiel k tej mojej starene-mukelke. Dom má síce biely, ale na takéto sračky ja nie som." Raniya celý čas čakala, že jej Snape povie Ja som vám to hovoril, no nesmierne jej odľahlo, keď to nepovedal. Miesto toho jej pevne stisol ruku, aby vedela, že stojí pri nej. "Je mi ľúto, že ste teda nezistili, čo zamýšľame," vybafol Snape. "Och, to síce nie, ale domyslel som si, že to bude niečo, čo má nášho Temného pána zastaviť. No to sa vám nikdy nepodarí. Je to ten najmocnejší mág všetkých čias a nikto nemá na to, aby ho zastavil!" vyhlásil vášnivo Chris. "Nechcem ti kaziť radosť, no Dumbledore je určite silnejší než tvoj "pán", takže nemá šancu," znudene mu oznámil Severus. Chrisovi sa nebezpečne zaiskrí v očiach: " Neopovažuj sa predo mnou znevažovať jeho meno a jeho! Chcel som sa vás aspoň zbaviť. Skutočne som sa nepomýli a hodil som ťa pod ten letiaci strom náročky! Aj pri tých acromantulách. Chcel som zabiť teba, Snape! Len si mi vždy akoby zázrakom ušiel zo zásahu. No teraz to napravím." "O tom teda pochybujem." "Crucio!" "Avada Kedavra!" "Imperio!" Tri neodpustiteľné kliatby sa stretnú a v strede spoja. Raniya v poslednej chvíli vrhla Cruciatus. To sa spojilo so Severusovým Imperiusom a odklonilo Chrisovu vražednú kliatbu. Chrisa odhodí spojená sila dvoch zaklínadiel dozadu a v bezvedomí odkväcne do trávy. Z úst mu vyteká pramienok krvi, v tvári je popolavý. Raniya, ešte stále otrasená, klesne na kolená, prútik jej vypadne z ruky a civí pred seba. Pochytí ju triaška. Severus si kľakne k nej. "Ste v poriadku?" nežne sa spýta. Raniya len bezslovne prikývne. Tento zvrat aj Severusa trochu prekvapil. Stále mu na ňom čosi prekážalo, akoby jeho šiesty zmysel vycítil, že niečo nie je s kostolným poriadkom.Musí ho niekam odpratať, ale kam? "Čo s ním spravíme?" spýta sa jeho študentka, akoby mu čítala myšlienky. "Neviem," zamyslí sa Severus. "Nezabijem ho, však?! Nechcem, aby sme mali ruky poškvrnené niečou krvou." Severus sa smutne pousmeje: " Nie, to nie, nezabijeme ho. No myslím, že by sme mu mali upraviť pamäť, aby si nič z tohto nepamätal." "A ešte mu zlomíme prútik aspoň na tri časti," dodá škodoradostne Raniya. Snape nadvihne obočie, ale súhlasí. Schytí Chrisov prútik a prelomí ho cez koleno na dve polovice. Potom chytí svoj vlastný, namieri na ležiaceho muža. "Obliviate." Zablysne sa žlté svetlo, tajného smrťožrúta trochu nadvihne a aj naďalej leží na zemi. "Je to určite dokonalé? Aby sa neprebral a neutekal hneď za ním." Severus chvíľu zamyslene hľadel na Raniyu a potom vyhlásil: " Možno by sme to mohli ešte zadupľovať tým Imperiusom." "Dobre." "Imperio." Chris sa poslušne postavil, priklusal k nim a o chvíľu zas odkráčal do lesa. "Kam ste ho poslali?" "Keď sa dostane na miesto, kde sa dá odmiestniť, má odísť kdesi ďaleko do Južnej Ameriky a tam žiť nový život." Raniya na noho obdivne pozrela. "No tak čo, pôjdeme?" "Chcela som si pôvodne umyť vlasy. Mám v nich samé blato, ale samozrejme, môžeme pokračovať v ceste," dodá pri pohľade na Severusa. "Nie,nie. Môžete. Obaja to potrebujeme," prekvapí ju svojou odpoveďou. A tak sa obaja nahli nad potôčik a zmývali si prach, blato a chaluhy z vlasov. Sušiť si ich nemusia, obloha sa znova zaťahuje, vyzerá to znovu na riadny dážď. Raniyinu tvár lemujú jemné kučierky, líca má trochu rozhorúčené od toho ako si ich drhla. Po ničom inom netúži, len sa už konečne dostať do civilizácie, kde sú aj nejakí normálni ľudia a nie všetko možné mäsožravé. Keď obaja skončia s očistou, znovu sa ako dvojica, bok po boku, vydávajú na cestu. Kráčajú, idú dlho, znovu sa púšťa silný a hustý lejak. Na zem sadá hmla. Vrany krákajú. Prichádzajú na mimoriadne škaredé miesto. Všade naokolo temno, vyvrátené stromy, uprostred nich je veľká lebka. Jej prepadnuté oči pôsobia nanajvýš odpudivo, no Severus k nej pristúpi, chytí ju za temeno a niečo si mrmle popod nos. "Tak, tu sa môžeme odmiestniť. Verím, že sa tomu tešíte a že nás už nebudú prenasledovať takéto problémy," vyhlásil smerom k Raniyi. "Hm." Ona už skutočne nevie, či sa má radovať, alebo nie. Vždy si myslela, že tam niekde, kde idú, bude už lepšie, že tam už horšie byť nemôže a predsa bolo. Preto je pochopiteľné, že pozerá do budúcnosti so strachom a pesimizmom. "Možno budete rada, no toto by mala byť naša posledná zastávka." Raniya sa zatvárila neveriacky: "To naozaj?" "Naozaj." " Kde to ideme?" "Tu nie. Na mieste vám všetko vysvetlím. Teraz mi podajte ruku, budeme sa odmiestňovať," rozkázal Snape. Konečne budem vedieť, načo bola dobrá táto strastiplná cesta, pomyslí si Raniya, vloží si ruku do Severusovej a vrtia sa tým farebným vzduchoprázdnom. Sú na mieste. Do nosa im udrela vôňa mora. Raniya stojí na pevnine, pred obrovskou, priam gigantickou stavbou z čierneho mramoru, týčiacou sa v diaľke. Obmývajú ju obrovské vlny.
 

Komentáre

Pridať komentár

Prehľad komentárov

Zatiaľ nebol vložený žiadny komentár.