Choď na obsah Choď na menu
 


16.kapitola

26. 7. 2010
"Nehýb sa," prikáže Severus škriatkovi a podíde k nemu. "Čo si jej urobila?" rozbehne sa Raniya k Sally. Chytí ju za ruku. Je celá stuhnutá a studená ako cencúľ. Oči má neustále doširoka otvorené, upreté k stropu. "Ty si ju zabila!" skríkne. "Čo si jej spravila? Priznaj sa. Otrávila si ju?" Severus neustále mieri prútikom na Elis, z rúk jej vytrhne kotlík. Elis sa zapotáca. Severus ovoniava vnútro kotlíka. "Tak to nebolo, jasné?! Musela som to urobiť, pani sa nemala dobre." "Nemala sa dobre a ty si ju preto zabila? Ako ti také niečo mohlo zísť na um?!" púšťa sa do nej Raniya zhrozene. Škriatok si začne bľabotať popod nos čosi ako "nezabila....elixír....pravidelne....drzosť", keď tu ho preruší Severus. "Nezabila ju." Oba páry očí sa uprú na neho. "Nie?" "Nie. Toto je elixír upokojenia a utíšenia zmyslov- na nejaký čas. Človek pri ňom vyzerá ako mŕtvy, no nie je to tak." "Vidíte, vravela som vám," urazene sa ozve Elis, prekríži si ruky na hrudi a nos vystrčí dohora. "Ona akože spí? S otvorenými očami?" spýta sa Raniya prekvapene a znovu pozrie na Sally, nehybne ležiacu na zemi. "Áno. No chcem sa spýtať, Elis, čo sa jej stalo, keď si jej dala tento nápoj?"opýta sa Severus a odkladá prútik. Elis zanovito mlčí. "No tak, Elis, prepáč, že sme ťa neprávom obvinili, no uvedom si, že nás to hrozne vyľakalo, keď sme ju tu zbadali ležať a ty si jej podala akýsi neznámy elixír. Mrzí nás to," ospravedlňuje sa Raniya. Elis na ňu pozrie najprv jedným okom, potom druhým. "No," začína neochotne, "moja pani máva takéto stavy pravidelne. Raz za čas. Je nervózna, výbušná, plače a pomôže jej jedine tento elixír. Dnes ju to znovu pochytilo a nedalo sa mi ju inak upokojiť." "Ale prečo je takáto?" nechápe Raniya, no škriatok odmietavo pokrúti hlavou. "To nesmiem povedať, je to len medzi mnou a mojou pani." Raniya zdvihne obočie, no mlčí. Otočí sa k Sally, kľakne si k nej. "Pomôž mi, odnesieme ju do jej izby. Elis, priprav jej, prosím ťa, posteľ, daj jej tam nejaký termofor," prikazuje Raniya a skloní sa k Sally. "No tak, Severus, rýchlo. Načo čakáš? Pomôž mi." Za pomoci prútikov a sile Severusových rúk ju vynesú hore, do jej slniečkovej izby a položia na posteľ. "Severus, teraz von, ideme ju s Elis prezliecť," pokynie smerom k Elis, ktorá docupkala za nimi. Severus, krútiac hlavou, odchádza. Raniya s Elis prezlečú Sally do nočnej košele, strčia jej nohy pod prikrývku, zakryjú až pod bradu. "Chcela by som pri nej zostať. Ak ti to neprekáža." Elis skúmavo pozrie na Raniyu, potom sa pousmeje a odchádza z izby. Vo dverách stretáva Snapa. "Slečna Raniya tu zostane túto noc," odpovedá mu na jeho spýtavý pohľad a uteká dolu po schodoch, urobiť Raniyi aspoň teplé kakao. Raniya vyjde z izby: "Zostanem tu, nechcem, aby bola v noci sama. Bojím sa o ňu a mám ju celkom rada, je mi taká sympatická." "Samozrejme. Keby si niečo potrebovala, zobuď ma. Dobrú noc," pobozká ju a odchádza do svojej izby. "Dobrú." Vracia sa späť, prisunie si stoličku od stola k posteli a obzerá sa. Tiež pekná izba. Zaujmú ju preplnené poličky. Plné kníh. Podíde k nim, po jednej siahne. Akýsi zamilovaný román. A ďalší. Celá polička je plná románov o láske. Pod ňou je zas plná dobrodružných románov, pod ňou kuchárske knihy, zbierky básní, encyklopédie, dejiny mágie. Siahne po jednej zbierke, náhodne otvorí a pustí sa do čítania. Krása, pomyslí si Ranyiya a listuje ďalej. Je zvláštne a krásne, ako niektorí ľudia dokážu vyjadriť svoje myšlienky cez básne. Obráti o pár stránok ďalej. "Povedz to bez šepkania Do môjho života vstúpil si ako sen a ja neviem, či je noc, alebo deň. Každý pohľad, dotyk, úsmev vykonal mi srdca záchvev. Ten dotyk je nežný, jemný, nepoznám viac slovo temný. Pohľad vraví: Rád ťa mám! Iné slová nepoznám. Odteraz už navždy stále, buďme spolu v každom stave. Viem, že sme si súdení, tak nech nás nič nerozdelí. Chcem byť s tebou a ty tiež, tak prečo mi to nepovieš? Vyplň moje želania, povedz to bez šepkania. Nech to svet už celý vie, že my k sebe patríme." Toto je ako šité na nás so Severusom, pousmeje sa Raniya. Je aj nežný aj jemný a najradšej by som to, že sa ľúbime, vykričala celému svetu. Číta ďalej, v duchu vzdychá nad krásou niektorých veršov. Keď po hodine dočíta posledný verš, vyberie si fantastický román a napäto sa začíta do príbehu o chlapcovi-čarodejníkovi, prekonávajúcom tie najrôznejšie prekážky vo svojom živote. Prenasleduje ho temný čarodej. Sem-tam zdvihne hlavu, aby sa uistila, že Sally ešte spí, no po chvíli ju dej tak pohltí, že už ani zrak nevládze odtrhnúť. Otvoria sa dvere, dnu vchádza Elis s pariacou sa šálkou kakaa. Pozrie na Sally a nakukne, čo číta Raniya. "Zaujímavá kniha. Pani ju tiež rada číta. Želám vám dobrú noc." Odcupká preč a zanecháva Raniyu s knihou, kakaom a Sally. Je už hlboká noc, Raniya číta, oči jej slzavejú, hrbí sa na stoličke, namáha si zrak pri slabom svetle sviečok. Naraz jej hlava odkväcne a tvrdo zaspí. * * * * * * * * Severus si sadá na posteľ. Chvíľu si premieta v hlave dnešný deň. Bol naozaj úžasný, len táto večerná príhoda ho trochu rozrušila. Čo za tajomstvo môžu skrývať obyvatelia tohto príjemného domčeka?! Veď všetci tu vyzerajú tak šťastne. Je pravda, že slečna Sally máva smutné oči, no to môže byť spôsobené hocičím. Čím viac sa nad tým zamýšľa, tým nepravdepodobnejšie veci mu napadajú. Je to od Raniyi milé, že tam s ňou zostala. Podíde k oknu, hlavu si oprie o chladivé sklo. Mesiac je jasný, osvetľuje krásne prostredie, pripomína usmievavý bochník chleba. Už sa teším, keď sa táto misia skončí. Všetko bude po starom. Teda takmer. Budem aj s Raniyou. Úsmev mu zjemní tvár. Začne sa prezliekať do nočného habitu. Zhasne sviečky a vhupne do postele. O chvíľu sa miestnosťou rozlieha pravidelný dych. * * * * * * * * * "Nie, nie, prosím, preber sa," stoná Sally zo sna, rýchlo sa posadí na posteli, nadivoko sa rozhliadne okolo seba. Stretne sa s Raniyiným rozospatým pohľadom, keďže sa práve prebrala. "Och, kde som?" chytí sa Sally za čelo a snaží sa rozpamätať na posledné udalosti. Raniya sa ju chystá so všetkým oboznámiť, no Sally ju predbehne, "no jasné. Mala som taký menší záchvat. Pomohla si mi do postele?" "Ááááááno," zívne Raniya, "nemohla som vás tam nechať ležať." "Si dobré dievča," pozrie na ňu mäkko, "tak ako ona." "Ako ona? Kto?" začuduje sa Raniya. "Áno, ona. Lilien. Bola taká krásna. Jej tmavé vlasy sa jej vždy vlnili okolo hlávky, už keď bola maličká a ja som ju kúpala vo vaničke. Líčka jej zružoveli, búchala prstíkmi do bubliniek." Oči Sally zastiera hmla. "Pestovala som ju na rukách, spievala jej uspávanky. Bola úžasná. A aké kúzla dokázala?! Och, to bola perfektná čarodejnica. Spod jej prútika vychádzali nezvyčajné čary. A ty si ako ona." "Eh, čože?" spytuje sa už celkom čulá Raniya. Zaujalo ju to. Kto bola Lilien? A prečo jej ju tak pripomína?! "Áno. A vôbec si nezaslúžila zomrieť!Nie takou smrťou!" prepukne v zúfalý plač slečna Sally. "Och, nie, neplačte, upokojte sa, prosím," priskočí k nej dievčina. Čo sa to tu deje?! "Neplačte, všetko bude dobré, teraz sme tu len my dve, nikto iný a ....ach, prosím...ja," zrazu ju osvieti spásonosná myšlienka, " ja som Lilien. Som tu s vami." Sally sa pomaly upokojuje, pozerá uslzene na Raniyu: "Ach, Lilien, ty si sa vrátila. Ja som to vedela. Určite by si ma tu nenechala samu. Ako je tam? Prijali ťa? Je tam aj on? Pustili ho?" vyšľahnú Sally z očí blesky. "Nie, nie, on tam nie je, je ďaleko odo mňa. Neublíži mi." "Som rada. Ach, tá Lilien, ona bola vždy úžasná," zopakuje znovu svoju myšlienku. "Prečo si išla do toho lesa? Ach, prečo. Keby si tam nešla, mohla si tu byť so mnou." Sally zrazu zachrčí, oči sa jej prevrátia v jamkách a znovu klesne na posteľ. Spí. Raniya na ňu zarazene hľadí. Vykoľajilo ju to. Kto bola Lilien? Je to to dievča, čo má dole na fotke? Do akého lesa išla? A kto mal byť ten, koho nemali pustiť do neba? V Raniyinej mysli sa preháňajú myšlienky ako splašené zajace, otázky sa roja ako divé. Po chvíli znova zapáva, no nie na dlho. Spánok má strhaný a Sally sa nepokojne prehadzuje na posteli. Preberá sa. "Ach, holubička moja, čože tu robíš?!" spýta sa už stará známa Sally. Raniya na ňu prekvapene civí. Už zas je normálna? To ten elixír? Kto je Lilien? Otázky ju svrbia na jazyku, no neodváži sa ich položiť. Predsa, čo ak sa jej vráti ten záchvat? "No,mali ste trochu náročný večer," vytisne nakoniec zo seba. "Aha, viem čo sa dialo." "Áno? A čo, ak sa smiem spýtať?" nevydrží Raniya nakoniec. Sally si sadne, vyzerá unavene, staršie o pár rokov, no úplne v poriadku. "Kedysi dávno som mala dcéru. Lilien. Úžasné dievča, všetko, čoho sa chytila, rozkvitlo pod jej rukami. Napĺňala tento dom smiechom a radosťou. Jedného dňa mi povedala: "Mami, idem nazbierať trochu paliny pravej, potom ti pomôžem s obedom." Pobozkala ma na líce a odišla. Mala práve 17 rokov. Ako aj ty." Sally sa odmlčí, Raniya napäto čaká na pokračovanie. "Dlho sa nevracala. Vyzerala som ju, už bolo po polnoci a jej nikde. Vzala som teda Elis, lampáš do ruky a vybrali sme sa do lesa. Vyvolávali sme jej meno, nik sa neozýval," zlyháva starej čarodejnici hlas. "Zrazu sa vo svetle lampáša zjavilo niečo roztiahnuté na zemi. Keď sme sa prizreli, želala som si zomrieť." Sally tečú po lícach slzy, veľké ako hrachy. "Bola to moja Lilien. Moja milovaná Lilien! Ležala na zemi, ruky roztiahnuté, v očiach sa jej odrážali hviezdy. A bola mŕtva!" Sally sa rozplače. "Čo ju zabilo?" šepne Raniya. "Skôr kto," vyrazí zo seba Sally.
 

Komentáre

Pridať komentár

Prehľad komentárov

Zatiaľ nebol vložený žiadny komentár.