Choď na obsah Choď na menu
 


18.kapitola

26. 7. 2010
"Je tu nejaké podozrivé ticho," ozve sa Raniya. Obaja sa obzerajú okolo seba. "Máš pravdu. Ktovie, čo sa tu za tie štyri dni stalo." Stoja ako dva výkričníky, skúmajú okolie. "No nič, pôjdeme ďalej, takto nič nezistíme. Prútik maj pripravený, buď v strehu." Ruka v ruka kráčajú k hradu. "Lumos." Prútikmi si osvetľujú cestu, nikde ani stopy po boji, všade pokoj, neďaleko nich, v Zakázanom lese, zaspieva nejaký škovránok nežnú uspávanku svojej družke. Rožtek mesiaca vykúka spoza oblaku a prenecháva nebo svitu hviezd. Prichádzajú k bráne. Je zamknutá. "Alohomora." Brána šťukne v zámke a dvere sa pomaly a potichu otvoria. Aspoň niečo sa tu nezmenilo. Zdvíhajú nohy po kamenných schodoch, kroky sa ozývajú do dlhej chodbe. "Možno už všetci spia," vysloví váhavo Raniya svoju myšlienku. Radšej spánok, než keby mali byť všetci mŕtvi. "Možno," usmeje sa Severus a stisne jej ruku. "Poďme hneď za Dumbledorom." Keď bez ujmy na zdraví prídu ku kamennej príšere, Severus trochu váhavo vysloví heslo spred štyroch dní: "Banánový kompót." Príšera odskočí a Severus si uľahčene vydýchne. Heslo sa nezmenilo. Vystupujú po točitom schodisku. Zaklopú na dvere. Ozve sa tiché ďalej. Vstúpia dnu. "Severus," zhíkne Albus, vyskočí z kresla a so široko roztvorenými náručím, podíde k nim. "Pán riaditeľ, dobrý večer." Vidno, že Dumbledore usilovne pracuje. Pod očami má náznak tmavých kruhov, vyzerá unavene, hoci teraz žiari šťastím. Na stole, od ktorého práve vstal, má hŕbu papierov, ktoré doteraz študoval. Vtom Albusovi spočinie zrak na prepletených prstoch jeho návštevníkov. Severus si to všimne a spolu s Raniyou sa začervenajú. Celkom zabudli, že sa držia za ruky, aby si dodali odvahy. Severus otvorí ústa, že to vysvetlí, no Albus ho preruší mávnutím ruky. "To je teraz vedľajšie. Potrebujem vedieť ako si dopadol, čo si vyriešil." Raniya si vymaní ruku zo Severusovej a odstúpi ďalej. Snaží sa tváriť nezúčastnene, no nedarí sa jej to. Krv jej divo bije v spánkoch. Na toto vôbec nepomysleli. Čo keď nám Dumbledore teraz povie, že nemôžme byť spolu? Sme učiteľ a žiačka! Je to neprípustné! A čo keď nechá Severusa prepustiť? Neblázni, to by neurobil, poznáš predsa Dumbledora. Poznám, no nie v takejto situácii. Nezakáže mi byť so Severusom. Budem bojovať za svoju lásku! Jej druhé ja sa jej však aj naďalej vyškiera, keď tu sa riaditeľ pozrie na ňu. "Sadnite si, slečna Richmondová." Raniya si sadne na pohodlnú stoličku, Severus tiež, na druhú a Albus za stôl. "Takže," pozrie na oboch ponad polmesiačikovité okuliare, "ako ste dopadli? Boli ste tam spolu?" Severus s Raniyou pozrú na seba, očami sa dohovárajú, kto začne. Severus sa nadýchne: "Keď ste ma vtedy vyslali za Grindelwaldom, podarilo sa mi odmiestniť spolu s Raniyou." "Prečo?" "Lebo som tesne predtým dostala úder od nejakého smrťožrúta. Zrazilo ma z nôh. Chcela som sa postaviť a Severus práve prešiel okolo mňa. Chytila som sa jeho plášťa, chcela som vstať. No on sa vtedy odmiestnil." "Aha," krátko odvetí Albus a pozrie znovu na Severusa. "A ďalej?" "No, ocitli sme sa v Compiégnenskom lese ako ste mi prikázali. Nemohol som ju poslať späť do tohto boja." Na chvíľu sa odmlčí. Potom sa zhlboka nadýchne a priam zo seba vypľuje všetko, čo zažili. Ako naďabili na kelpiu, smrtochvata, otrávené jahody (Raniya sa pritom znovu začervená). Opisuje ich stretnutie s obrami, s Chrisom. "Čo ste s ním urobili?" preruší Severusa Dumbledore. "Upravil som mu pamäť a použil na neho Imperius. Mal by byť v Južnej Amerike." Z Dumbledorovho výrazu nevedia nič vyčítať, nuž pokračujú ďalej. "Potom sme sa odmiestnili do Nurmengardu, no Grindelwald tam nebol, tak nás správca poslal k jeho tete Sally. Býva uprostred lesa, v malebnom prostredí a...," tu sa Severus zarazí, keď si všimne Albusov prekvapený pohľad. Albus ešte celkom neprišiel na podstatu Severusovej zmeny, hoci ju vidí. Severus akosi žiari, nemá také drsné reči, celý pôsobí uvoľnene. Vtom mu to dôjde. Severus sa nám zaľúbil. Do slečny Richmondovej. V Albusových očiach sa rozhoria šibalské ohníčky. Bolo načase. "Chápem," prikývne. s úsmevom. "Tam sme teda čakali na Grindelwalda. Prišiel až o dva dni, inak by sme tu boli aj skôr. Posiela vám," strčí ruku do vrecka, " tento prsteň. Vraj naň stačí priložiť v stave núdze prútik a on príde." Dumbledore si prezerá prsteň. "Tak rýchlo súhlasil?" "No...ani nie, najprv sa nás vypytoval, prečo si myslím, že práve on nám môže pomôcť. Ale nakoniec súhlasil. A vraj vás máme od neho pozdraviť." "Ó, ďakujem," zjaví sa na riaditeľovej tvári úsmev. "No," spojí si končeky prstov, " myslím, že toto je vyriešené. Slečna Richmondová môžete ísť do postele. Vaša izba je v takom istom stave, v akom aj bola." A kde sú všetci? Čo sa tu dialo, kým sme boli preč?" neovládne sa Raniya. Dumbledore sa pousmeje: "Podarilo sa nám útok odraziť, smrťožrútov sme odovzdali Azkabanským strážcom. Zatiaľ sú na našej strane, no musíme pre to niečo robiť a nie čakať so založenými rukami. Hrad je zabezpečený tak ako aj bol predtým, no kúzla sú trochu obnovené. Vy ste zrejme poslední, kto sa cez ne dostal. Zajtra na svitaní sa majú posilniť a aj nejakí aurori by mali prísť. Žiakov sme evakuovali, no siedmaci tu zostali, chcú dokončiť pre nich tak dôležitý ročník," žmurkne na Raniyu. "A tiež zopár piatakov a šiestakov. Ostatných rodičia vzali domov. Je tu slabá hŕstka prvákov až štvrtákov, takže vyučovanie je trochu pozmenené, no predsa rovnako kvalitné a dôležité. Takže, môžete sa odobrať do svojej izby a ak už nemáte žiadne otázky, prajem vám dobrú noc. Tuto so Severusom musím ešte niečo prebrať." Rania síce otázok má plno, no ani jednu nechce adresovať Dumbledorovi a tak vstane, zaželá aj jemu dobrú noc a vychádza von. "Mimochodom, zmenilo sa vám heslo do klubovne. Teraz znie Dictamnus Albus," zavolá riaditeľ za ňou. "Ďakujem." Pred kamennou príšerou si sadne na studenú zem, rozhodnutá Severusa počkať. Je unavená, no myšlienky by jej nedovolili zaspať. Zhrýza sa, či sa rozprávajú o nich dvoch, či im to zakáže alebo čo. Prešla hodina a Severusa stále nikde. Raniyi začína byt chladno, no stále čaká. Ktovie, kde pobehuje Filch s tou svojou všivavou mačkou. Ako to, že ma tu ešte nenašiel a nechcel ma zavesiť členkami hore? Po ďalšej polhodine sa konečne dvere otvoria a vyjde Severus. Tvári sa vážne. "No? O čom ste sa rozprávali?" spýta sa jeho študentka s malou dušičkou. Jej, znovu profesor elixírov, na ňu stále bez úsmevu hľadí: "O nás." "A?" Severus mlčí. Prosím, len nech s tým nemá problém. "Všetko je v poriadku," rozosmeje sa Severus šťastne, vezme ju do náručia a roztancujú sa po chodbe. "Ako...v poriadku?" vytisne Raniya bez dychu. "V poriadku. Všetko sme prebrali a vraj máme jeho požehnanie. Nemáme sa veľmi okato ukazovať na verejnosti, kým som tvoj učiteľ, no v podstate nám praje." "Naozaj?Och, to je úžasné," žiari Raniya. V tejto chvíli sa cíti ako najšťastnejšie dievča na svete. "Ľúbim ťa," skloní sa Severus k nej a pobozká ju. Po pár bozkoch sa rozbehnú ku schodom. Severus ju odprevadí ku portrétu na klubovni, ešte raz ju sladučko pobozká a odchádza do svojho kabinetu. Raniya je taká šťastná, že je doma, že sa takmer roztancuje po klubovni. Dotýka sa každého kresla, kľakne si na koberec, zhlboka vdychuje vôňu Rokfortu. Krása. Vystupuje po schodoch do svojej izby. Nesmierne ju poteší, keď uvidí vo vedľajšej posteli sladko odfukovať svoju najlepšiu priateľku- Stéphani. Sadne si na posteľ. Rubi tu nie je, zrejme je doma. Vlastne, v izbe sú len ony dve a jedno dievča, s ktorým sa nemajú príliš v láske. Rozhodne sa nebudiť svoju priateľku. Budú mať dosť času všetko si porozprávať. Zvalí sa na posteľ a v momente zaspáva. "Raniya! Raniya! Mne sa asi sníva! Ty si sa vrátila?!" zobudí Raniyu šťastný krik. O chvíľku ju už objíma pár rúk. Rozlepí oči a pred ňou sa zjaví Stéphani, ešte stále strapatá s opuchnutými očami, no nevýslovne šťastná. "Ty si sa vrátila, vieš ako som sa o teba bála? Dumbledore nám síce povedal, že si sa odmiestnila so Snapom, ale aj tak. Kde ste boli? Čo ste robili?" zasypáva ju. "Ach, Stéphani, ja som tiež taká rada, že ťa vidím. Mám pocit, akoby som tu nebola celú večnosť. Keby si len vedela, čo všetko som prežila." Preruší ju zaškvŕkanie v bruchu. "Si hladná? Aj si jedla tam, kde si bola? Poď, ideme do Veľkej siene najesť sa, potom mi všetko porozprávaš." Rýchlo sa prezlečú a so šťastnými úsmevmi smerujú do Veľkej siene. Tam stretnú hŕstku Chrabromilčanov, ktorí na ňu vyvalene čumia. "Vieš, niektorí boli presvedčení, že ťa uniesli, iní, že ťa zabili. No Dumbledore nám aj tvojim rodičom oznámil, že si s profesorom Snapom." Práve vtedy Raniya zabadala pri stole Severusa, zabratého do rozhovoru s profesorkou McGonagallovou. Podvedome sa usmiala, čo Stéphani neušlo. "Povedz, čo sa stalo medzi vami dvoma?" "Prečo?" "Lebo keď si sa na neho pozrela, rozžiarila si sa ako vianočný stromček." "Keď ma necháš naraňajkovať, tak ti všetko rozpoviem," odvetí ešte stále usmievajúca sa Raniya, sadne si za stôl a pred ňou sa zjavia voňané párky. To budeš pozerať, keď ti to poviem, uškŕňa sa Raniya sama pre seba a po očku sleduje Severusa, ktorý si to všimol a nenápadne na ňu žmurkol. Keď sa naraňajkovali, vyšli von pred hrad a sadli si pod holý strom. Novembrové slniečko zohrieva hnedú zem. Je to ideálne počasie na rozpovedanie Raniyinho dobrodružstva. "Tak, vrav...." A Raniya rozprávala, rozprávala a rozprávala. Rozpovedala jej úplne všetko od slova do slova. Všetko čo prežila, všetky ohrozenia na živote, opísala jej Sallin dom i strašné väzenie Nurmengard. Stéphani ani nedýchala a predsa vedela, že jej Raniya niečo ešte nespomenula. "A čo Snape?" "Snape," zopakuje po nej a nahlas sa rozosmeje. Smeje sa tak hlasno, až sa z okna vynorí zopár hláv. Stéphani na ňu začudovane hľadí. "Čo ti je také smiešne?" "Vieš," ozve sa Raniya, keď lapí dych, "ja som celkom zabudla, kto je Snape. Vážne," dodá, keď vidí šokovaný pohľad svojej priateľky. "Ja ho už volám len Severus. Keď povieš Severus, predstavím si niekoho milého a nežného, láskyplného muža s dobrým srdcom, proste Severusa. A keď povieš Snape, pripadá mi to, akoby si spomenula niekoho iného. Niekoho chladného, temného, nechutného, večne nasrdeného, proste niekdajšieho Snapa," uzavrie Raniya. Stéphani vyliezajú oči z jamôk: "Chceš tým povedať...chceš tým povedať, že...?" "Áno, že spolu chodíme a milujem ho viac než kohokoľvek iného." Stéphani sa teatrálne chytí za srdce. "Pre Merlina," zašepká, "toto mi musíš podrobne rozpovedať." A tak jej Raniya rozpovie všetko, čo zažila so Severusom, čo ich zblížilo,aké krásne dni zažili a ako jej vyznal lásku. Len niečo si nechala pre seba. Sallino a Severusovo tajomstvo. "Ách," vzdychá Stéphani, "to je nádherné. Kto by to bol na Snapa povedal." Raniya sa usmeje: "Však?! Včera keď sme prišli sme mali najprv dlhý rozhovor s Dumbledorom o ceste a potom mňa slušne vyhodil a rozprával sa so Severusom o nás dvoch. Lebo do jeho pracovne sme vošli ruka v ruke. A dovolil nám to, len sa nesmieme až príliš pretŕčať," zvýskne Raniya. "To je úžasné, teším sa s tebou," objíme ju Stéphani, no v tom sa zarazí. "Hm, Raniya a čo s Jakom?" Raniyin úsmev trochu zvädne. "Vidíš, na toho som si ani nespomenula. Ja ani neviem." "No bol celý bez seba, keď si zmizla.Asi budeš mať čo robiť." No, to teda hej a nie len s Jakom. "Je úžasné, že je dnes sobota. Žiadna škola," slastne sa natiahne Raniya do zoschnutej, omrznutej trávy. "Ozaj, ako je to s vyučovaním?" "Normálne. Akurát prváci až tretiaci sa učia spoločne, lebo ich je dosť málo. Učitelia sa idú zblázniť, no Dumbledore povedal, že vyučovanie bude pokračovať, aj keď nás je pomenej. Štvrtákov je tiež dosť biedne, no stačí to tesne na jednu triedu. Najviac je nás, siedmakov. Aj tak neviem, prečo rodičia pobrali svoje deti, keď Dumbledore je ten najsilnejší čarodejník. Síce tu bol zmätok, no všetkých sme zlikvidovali." "Možno je ešte niekto silnejší." Stéphani na ňu pozrela s otázkou v očiach. Raniya pokrútila hlavou. "Poďme už dnu, odmŕza mi zadok." Nejaký čas pobudli v soviarni. Raniya chcela napísať rodičom, že je v poriadku a že sa už vrátila. Celý deň si vychutnávala prítomnosť svojej najlepšej kamarátky, no aj tak pociťovala priam fyzickú bolesť, znásobenú každou minútou bez Severusa. "Mohli by sme sa už ísť aj naobedovať, čo povieš?" navrhne priateľke s jedinými cieľom-vidieť Severusa. No toho nikde niet. Raniya pozrela nešťastne na stôl a mechanicky vkladá pečené zemiaky, máčané v leče, do úst. Tiež ju znepokojovalo, že ešte nestretla Jaka. Mala by som sa s ním čo najskôr porozprávať, no pri predstave toho rozhovoru jej behajú po chrbte zimomriavky. Kde je? "Raniya! Láska moja, kde si bola?" zhmotní sa jej predstava a skôr než stihne zareagovať, vtisne jej na ústa bozk, sadne si k nej a začne ju objímať. "Ach, ahoj," hlesne a hľadá pomoc u kamarátky. Tá len bezmocne pokrčí plecami. Jake sa znovu nebezpečne nakláňa k jej tvári a Raniya ho v panike prudko odstrčí. Čo ak by teraz vošiel Severus a videl by ju bozkávať sa s iným? "Hm," odkašle si, "musíme sa o niečom porozprávať. Ale nie tu." "Fajn, poďme do nejakej voľnej triedy," vyskočí a chce ju chytiť za ruku. Raniyine ruky okamžite vyletia k vlasom. "Eh, musím sa upraviť," nervózne sa zasmeje. Nemôžem ho držať za ruku! Spoločne kráčajú chodbou, vymieňajú si len krátke odpovede. Vlastne len Raniya odpovedá krátko. Jake akoby bol vo svojom živle, rozpráva jedno cez druhé. Raniyu tiež skľučuje pocit malosti a bezmocnosti. Kedysi sa chodby hemžili študentmi, teraz stretli len dvoch prvákov. Chodbou sa ozývajú ich kroky. Otvoria dvere. Raniya kráča pomedzi lavice do stredu triedy, tam sa zastaví a otočí. Teraz! Nie, ja nemôžem, zlomí mu to srdce! Zbláznila si sa? A čo Severus? Severusa milujem. Tak čo? Vrav, nech to máš čo najskôr za sebou. Fajn! Zhlboka sa nadýchne, pozrie Jakovi priamo do očí: "Musíme sa rozísť."
 

Komentáre

Pridať komentár

Prehľad komentárov

Zatiaľ nebol vložený žiadny komentár.